Nové priateľstvo za hranicami Slovenska

V rámci bilaterálneho projektu som  bola od 7. do 11. júna 2017    na výlete  v poľskom mestečku Mrokov.

Keď nastal deň D,  s neopísateľnou radosťou sme sa všetci stretli na železničnej stanici v Nových Zámkoch, aby sme sa vydali na dlhú cestu do Varšavy. Nevedela som sa dočkať, kedy sa stretnem s  kamarátkou Oľou. Cesta ubiehala pomaly, spolužiaci sa veselo bavili a ja som sledovala míňajúcu sa krajinu z okna vlaku.  Podvečer  sme pricestovali do Varšavy. Tu nás už srdečne čakali naši noví rodičia. Konečne som zazrela Oľu, moju poľskú kamarátku. Jej maminke sa  tisli slzy do očí, keď videla, ako sme si padli do náručia.

Prvý deň sme strávili v škole. Aby ste si nemysleli, že sme mali voľno, učili sme sa! Najprv sme mali hlasovú rozcvičku pod drobnohľadom členky Národnej filharmónie vo Varšave. Naučili sme sa poľskú pieseň Panie Janie. Nôtila som si ju po celý čas. Neskôr sme si vyrábali antistresovú balónovú hračku zo škrobu. Na matematike sme si skladali logické domino. Priznám sa, nechcelo sa nám veľmi rozmýšľať.  Vonku svietilo slniečko  a my sme už rozmýšľali, čo budeme obedovať. Po skvelom obede nám starší žiaci zábavnou formou prezentovali zaujímavosti o Poľsku a ich škole. Popoludní sme súťažili v priestoroch  telocvične. Naučili sme sa  hrať hru podobnú americkému futbalu, ibaže s tenisovou loptičkou. Bolo veru smiechu a radosti!

Po príchode  zo školy  sme si oddýchli  a pokračovali sme v skvelej zábave u Mateusa. Pochutili sme si na výborných dobrotách, ktoré nám pripravila jeho mama. S Oľou sme cvičili gymnastiku, hrali volejbal, bedminton, stolný futbal, skákali na trampolíne. Mateus  mi však v zápale boja nešťastne skočil na nohu a museli sme ísť domov. Ale už som v pohode.

Na druhý deň sme mali tiež bohatý program.  Piekli sme chlieb, kováči nám ukázali ako dúchať do pahreby a povozili sme sa na koči zapriahnutom koňmi. Niektorí odvážlivci si vyskúšali, ako sa trestalo za neuposlúchnutie učiteľa v starej škole. Oj, nechcela by som v tej dobe žiť! Mnohí moji spolužiaci by chodili domov  riadne  ubolení. Veľkým zážitkom bola pre nás návšteva skládky železného odpadu. Videli sme, ako sa recyklované železo dá  premeniť  šikovnými rukami umelcov na rozprávkové a filmové postavy, automobily a  motorky svetových značiek. Obdivovali sme  art umenie, urobili veľa fotografických záberov. Potom  si  každá rodina vzala svoje deti domov. My s Oľou a jej maminou sme pokračovali v programe, ale už vo Varšave, kde sa k nám  pridali  Oline  kamarátky  z mesta, v ktorom bývala predtým, ako sa presťahovala do Vola Mrokowska. Vidieť večerné predstavenie farebných fontán bolo veľmi vzrušujúce a krásne. Nikdy na to nezabudnem.

Posledný deň sme strávili vo Varšave, v hlavnom meste Poľska.  So  sprievodcom sme absolvovali  prehliadku mesta . Bolo mi ľúto, že Oľa ochorela a nemohla sa so mnou tešiť pohľadom na zvieratká v ZOO, ani hodiť mincu pre šťastie z najvyššej budovy Varšavy, Paláca vedy a kultúry. Našťastie to nebolo také vážne a po návrate domov z Varšavy sme s jej kamarátkami zažili ešte veľa zábavy.

Ráno sa na železničnú stanicu prišli lúčiť všetky hostiteľské rodiny. S Oľou som sa rozlúčila s myšlienkou, že naše kamarátstvo  bude pokračovať aj naďalej. Rozhodla som sa, že už zajtra jej napíšem a poďakujem  za nádherné chvíle strávené s ňou, jej kamarátkami a rodinou. Na znak nášho priateľstva sme si kúpili rovnakú retiazku s príveskom. Len tak ľahko na moju Oľu nezabudnem.

Ďakujem všetkým pedagógom za to, že naša škola, ZŠ Nábrežná, zrealizovala takýto projekt.

 

Aisha-Saskia ElisaBeth Gore, 7.A trieda,