Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko

4. júna 2015 sa v Nových Zámkoch uskutočnil už 23. ročník celoštátnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Tento rok sa niesol v znamení 200. výročia narodenia slovenského významného dejateľa  kultúry a zakladateľa spisovného jazyka, Ľudovíta Štúra, ktoré si pripomíname počas celého Roka Ľudovíta Štúra 2015, vyhláseného vládou Slovenskej republiky.

Do celoštátneho kola súťaže sa v  školskom roku 2014/2015 prihlásilo a hodnotilo sa neuveriteľných 415 prác zo Slovenska a 103 prác zo zahraničia.

Práce posudzovalo päť odborných komisií v štyroch kategóriách.

Najkrajšie vyznania žiakov k svojmu materinskému jazyku, vlasti, Ľudovítovi Štúrovi, domovu si môžete prečítať v zborníku ocenených prác, ktorý už každoročne vydáva SPN – Mladé letá pod záštitou vyhlasovateľov súťaže.

Je nám veľkou cťou, že  si medzi silnou konkurenciou umelcov našla svoje miesto a získala Čestné uznanie v 2. kategórii aj naša žiačka zo 7. B triedy – Lucka Ninisová. Jej vyznanie k materinskej reči a k Ľudovítovi Štúrovi je hodné majstra pera. Posúďte sami. Blahoželáme!

Album s fotografiami nájdete TU!

Mgr. V. Bednáriková

 Vďaka Štúrovi

Bolo to už dávno, tie časy sú už preč,

nemohli sme používať materinskú reč.

Museli sme znášať útlak, pokoru.

Ťažké časy nepriali nášmu národu.

Celou dlhou históriou sme sa hľadali.

Za národ a slobodu boj sme nevzdali.

Ten boj bol veľakrát predlhý a tuhý,

aby sme už neboli na svojom tí druhí.

Osvietenci zobúdzajú starú Európu,

Slováci u Habsburgovcov potichučky klopú.

V Uhorsku sa prst zodvihol, sú mu tŕňom v oku.

Slováci, a to je kto?

Že národ, pche, preč s ním, preč!

Ak to inak nebude, nech rozhodne meč.

Nebolo už možno vrátiť čas minulých rokov.

Všade vôkol padá jarmo feudálnych okov.

Nestačí však v ruke meč,

národ má mať vlastnú reč.

Iba rôzne nárečia nie každého presvedčia.

Túžby nášho národa hlásia srdcia zvonov,

prichádza čas obrodenia meruôsmych rokov.

Bolo treba zbúrať veľký, starý múr,

pomohol nám veľký Slovák,

náš Ľudovít Štúr.

Pomohol nám uzákoniť krásnu slovenčinu.

Píšem o ňom s veľkou vďakou,

on vždy myslel na Slovákov.

Škoda, že sa nedožil

týchto rokov, týchto chvíľ.

Potešil by svoju myseľ,

že tá práca mala zmysel.

Verím, že z nebíčka svieti jeho hviezdička.

Zvrchu na nás ticho hľadí,

ten pohľad mu dušu hladí.

Neveril na náhodu.

Život svoj dal národu.

Ak by však žil ešte raz,

spravil by to pre nás zas.

 Lucia Ninisová, 7.B