Malý veľký čin

Predstavím Vám príbeh Adamka zo 4. B triedy, ktorý je síce malý, ale svojim činom je už dnes veľký  a píšu o ňom aj noviny v zahraničí.Je úžasné, že sa chcel zúčastniť niečoho, čo si zaslúži pozornosť nás všetkých. Dovoľte mi, aby som prejavila poctu za čin tohto malého žiaka, jeho skvelým rodičom, ktorí ho vychovávajú ako  človeka s veľkým „Č“, a aj napriek tomu, že je doba veľmi chladná na prejavy citov, dokázali z malého dieťaťa vychovať niekoho, kto má veľké srdce.  Je úžasné, že sa  podieľal  na niečom tak humánnom, čo v dnešnom svete je vzácnosťou a neobyčajným prejavom ľudskosti a „človečenstva“. Prečítajte si jeho príbeh, ktorý právom patrí do celoslovenskej súťaže „Detský čin roka 2015“.

triedna pani učiteľka Mgr. R. Goriláková

 Narodeninový dar

     Som Adam. Bývam v malom mestečku na juhu Slovenska s mojou rodinou. Veľmi rád športujem, hrám hokej, hádzanú, užívam si počúvanie hudby, hrám na klavíri a bubny. Mám to veľmi rád a tiež rád pomáham v kuchyni, čistím zeleninu a varím dobrotky s ockom. Mám dvoch bratov, veľkého Robiho a malého Timka. Sú to moji najlepší kamaráti. Sme traja šťastní súrodenci. Naša mamička sa o nás štyroch chlapcov výborne stará.
V lete sme boli na dovolenke v Holandsku. Keď sme boli v Rotterdame, navštívili sme našich kamarátov, ktorí sa práve vrátili z Ugandy. Ukazovali nám fotografie, na ktorých boli smutné deti. Videl som, ako mamičke tiekli slzy. Nerozumel som, o čom sa všetci dospelí rozprávajú. Po ceste domov nám mamička vysvetľovala, ako teta Margriet pomáha v dedinke deťom, ktoré nemajú rodičov, žijú samy, spia na zemi, nemajú čistú vodu. Stále som nerozumel, len som si pamätal tie fotografie.
V  septembri začala škola a  prišiel môj veľký deň – 9.9. Mal som narodeniny. Veľmi som chcel novú hokejku, ako má Tomáš Tatar. Veľmi. Rozprávali sme sa s mamičkou a zrazu som si spomenul na tie fotografie. Bolo mi čudne. Vedel som, že by som chcel pomôcť deťom z Ugandy, len som nevedel ako. Mamička mi niečo poradila a ja som napísal mail tete Margriet. Veľmi sa tešila môjmu nápadu s narodeninovým darom pre deti. O dva dni sa Margriet ozvala, poslala mi foto piatich bratov z dedinky Mbale, ktorí nemajú rodičov. Mamička mi ukázala fotografiu, sedeli sme v našej obývačke a tiekli nám slzičky. Oprel som si hlavu o mamičkino rameno a nechcel som od nej odísť. Celú rodinu som poprosil, aby mi nič nekupovali, a aby  mi darovali peniaze. Chcel som chlapcom vyzbierať čo najviac eur, aby im bolo lepšie. Všetci v rodine boli prekvapení a dojatí, že som sa takto rozhodol. Piatim súrodencom som poslal môj narodeninový darček – 120 €.  Mal som  z toho veľkú  radosť.
Teta Margriet sa tak veľmi tešila, že napísala o mne do jedných holandských novín. To, čo ma najviac potešilo,  bola správa, že chlapci dostali nové matrace na spanie, sieťku na komáre, bola im zabezpečená zdravotná starostlivosť, hodnotné jedlo a hlavne čistá voda, ktorá je pre nich najväčším darom. Bol som veľmi rád.
Našej pani učiteľke to porozprávala moja mamička, veľmi som nechcel o tom hovoriť v škole, lebo som si myslel, že sa mi deti vysmejú. S mamičkinou pomocou som spravil prezentáciu pre spolužiakov.  Veľmi sa im to páčilo a viacerí mi povedali,  že aj oni by takto chceli darovať svoj narodeninový darček.  Mojej pani učiteľke Renatke  od dojatia tiekli slzy. Vedel som, že teta Margriet odchádza 2. marca do Ugandy. Mali sme veľa času ešte niečo vymyslieť. Pani učiteľka  zorganizovala s mamičkou zbierku vecí pre piatich súrodencov a pre všetky deti do školy.
A čo sme so spolužiakmi zbierali?
Mysleli sme na to, že v Ugande je veľmi teplo, zbierali sme tenké oblečenie, nohavice, tričká, spodnú bielizeň, hračky, perá, ceruzky, zošity, farbičky… Naša pani učiteľka poslala deťom do školy  projekty o našej škole, ktoré sme s ňou spravili na hodine angličtiny. Veci sme zabalili do veľkých krabíc, mali spolu viac ako 100 kg. Z Nových Zámkov krabice odišli veľkým kamiónom do Holandska. Dňa 2. marca odchádzala humanitná pomoc z Holandska do Ugandy .
Som šťastný, že som chlapcom pomohol. Určite to nebolo poslednýkrát, chcel by som, aby čo najviac šťastných detí  pomohlo svojim narodeninovým darčekom.  Veď myslieť na iných a pomáhať im,  je tá najkrajšia vec.

Stiahnuť (PPS, 15.27MB)

                                                                                      Adam Kreškóci, 4.B